Kto nič nevie a nevie, že nič nevie, je dieťa - učte ho. Kto nič nevie a vie, že nič nevie, je leňoch - stráňte sa ho. Kto niečo vie a nevie, že to vie, je spáč - zobuďte ho. Kto niečo vie a vie, že to vie, je mudrc - nasledujte ho.
(múdrosť perzského ľudu)
"Aj pri smiechu, môže bolieť srdce"
Možno
práve takto by sa dali vyjadriť pocity ľudí, ktorí slúžia systému a teda
parazitujú na nás, smejú sa z ľudí, ktorí robia všetko preto, aby sa
situácia okolo nás zlepšila. Ak si pozriete toto video
http://www.youtube.com/watch?v=4_TfmBVFWCQ
a budete cítiť, že sa vás to týka, hneď musí byť jasné, že pokiaľ sa my
ľudia zjednotíme znamená to začiatok konca tohto systému.
"Ako môžeme byť nežní k svojim vrahom a vrahom a vrahom našich detí?!"
Toto je ďalšie video
http://www.youtube.com/watch?NR=1&feature=endscreen&v=QQNjCnWWjOQ
v réžii Milana Laurinca, ktoré v skratke vystihuje a chytá za srdce
ľudí, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje ostatným, ktorí sa nemôžu,
nevedia brániť.
"Pekné svinstvo! ...je mi už fakt na
vracanie z tohto hnusného systému!... politici nás klamú, bankári
vydierajú, "zahraniční investori" zotročujú a páni privatizéri a rôzni
porevoluční špekulanti sa vo svojich palácoch z nás len smejú..."
Tento
komentár nájdete pod týmto videom na youtube a ja viem že hovorí za
všetko. Osobne si myslím, že je to jeden z najprecítenejších prejavov
... Video vzniklo pri príležitosti - Berieme si späť svoju krajinu
Trenčín 17.11.2012 Video nájdete tu: http://www.youtube.com/watch?v=uJGsW8zXAJM
Kto je vlastne pán Milan laurinec?
Autobiografia:
"Takže to hlavné v skratke o mne. Som hlavne umelecká duša najmä
človek, ktorý vníma druhých a chce aj v rámci možností pomôcť.
Socializmus mi však nedovolil rozvinúť svoj umelecký talent hlavne v
oblasti filmu a hudby, a tak som sa náhradne stal učiteľom. Aj na
stredných, aj na základných školách. Tam som bol terčom záujmu horlivých
komunistov, ale napokon mi len znepríjemňovali život. Tesne pred
revolúciou pre mierne konflikty s komunistami, odišiel som aj z dôvodu
finančného robiť vychovávateľa a pomocného psychológa do väznice v Ilave
vo februári 89. Napokon to skončilo hlavne vo funkcii vychovávateľa a
po revolúcii ako ne-komunista s vyšším vzdelaním a postupne aj určitou
obľúbenosťou stal som sa stredobodom negatívneho záujmu skrytých
komunistov. Riaditeľ väznice spolu so svojím ansámblom denne
spreneverovali množstvo financií, páchali trestné činy proti ľudskosti
aj voči väzňom, aj voči príslušníkom, ktorí nepatrili do rozvetveného
rodinného klanu, teda aj proti mne. Dostali sa mi do rúk doklady o
sprenevere niekoľkých miliónov, o podvodoch na príslušníkoch, a keďže sa
im podarilo zistiť, že pravdepodobne mám takéto informácie, vyvíjali
snahy o moje odstavenie z funkcie. A tak začali sprvu absurdné tzv.
disciplinárne priestupky, potom priame útoky na mňa, využívali
odsúdených, snažili sa ich poštvať proti mne, využívali svoju
prepojenosť s vyššími zložkami. Takmer tri roky som odolával úplným
nezákonnostiam, nezákonnému sledovaniu mojej pošty, sledovaniu,
zastrašovaniu, skonštruovaním prvého trestného oznámenia zo zneužitia
právomoci za skutok, ktorého som sa ani nedopustil. Vyšetrovanie
skončilo ich prehrou, ale to som zapojil do toho svoje určité známosti
vo vtedajšej vláde, dostal som sa až k ministrovi spravodlivosti JUDr.
Šimkovi a žiadal som o dohľad nad vyšetrovaním. Obdržal som síce
absurdné úradné korešpondencie (dokonca otvorené), napr. chýbala tam
klauzula o možnosti odvolania sa, dôvetok, že môžem vzniesť námietku o
zaujatosti voči členovi komisie, a keď som to spravil, napísali, že
rozhodli o ponechaní vo funkcii člena, atď...teda hry na demokraciu. Pri
tomto zápase som sa znovu ocitol na MS, tento raz so štátnym tajomníkom
JUDr.Hanzelom, ktorý o niekoľko rokov bol aj generálnym prokurátorom.
Tento si ma obľúbil a pomohol mi zmierniť tlak vedenia na mňa, dokonca v
slabej schvílke pri jednom náhodnom stretnutí mi prezradil, že ľutuje
mňa, ale je to nepriestrelné. Riaditeľ má ochrancu generálneho
riaditeľa, ktorému zadarmo dal vyhotoviť (aj ostatným členom generálneho
riaditeľstva) nábytky a iné výrobky, ktoré vyrábali väzni. A za Fábrym
stojí Gašparovič, Mečiar... Tam som prvýkrát pochopil, že
komunisti-straníci, eštebáci sa začali grupovať dohromady a chrániť sa.
Ale to sa písal ešte len rok 1993-1994. Nikto mi to nechcel uveriť, moje
okolie len tvrdilo, že všade sú nezhody, ale ja som poukazoval na to,
že tieto nezhody sú iné ako bežne, tu ide dokonca o život, využitie aj
odsúdených, hoci v tom období našťastie väzenská "šľachta" stála na
mojej strane. Začiatkom roka 1994, čo som tam založil odbory, následne
ma z nich podplatení príslušníci vylúčili vyjadrením tzv. nedôvery a o
pár mesiacov na to vykonštruovali štyri dôvody na moje okamžité
prepustenie, keď som žiadal najskôr o prešetrenie, poukazoval som na
prezumpciu neviny, bez ohľadu na to, odbory dali súhlas a ešte v ten deň
ma prepustili na hodinu za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a o pár
mesiacov podali na mňa trestné oznámenie za zneužitie právomoci
verejného činiteľa. Párkrát som sedel na lavici obžalovaných v absurdnom
súdnom vy-konštruovanom procese, zažil som absurdity tohto súdnictva,
výroky prokurátora Pavlíka z PB, že by vedel rozprávať, čo porobili
vychovávatelia! Keď som sa ohradil, že nie som Ježiš Kristus, aby som
snímal iných hriechy, dospel ešte k väčšej absurdite, povedal, že som sa
dopustil trestného činu, a na otázku môjho advokáta akého, odpovedal,
že som sa dopustil takého trestného činu, že som sa ho dopustil!
Počas toho, moja manželka sa odo mňa úplne odčlenila, jedine môj vtedy
maloletý syn Andrej bol pri mne, chodil som na súdne pojednávanie a moja
žena sa správala ku mne ako k neznámemu. Napokon súd odklepol moju
nevinu, našťastie ma podcenili, prokurátor sa odvolal, ale Krajský súd v
BB to dohromady ani neriešil, potvrdil moju nevinu a ešte predo mnou
zvozili prokurátora, že akými nezmyslami ich zaťažuje, že to by bolo
maximálne na disciplinárne potrestanie. Ale výsledok bol ten, že som bol
právoplatne prepustený s hanbou, nezamestnaný, s rozbitou rodinou.
Pravdepodobne zo stresov moja vtedajšia manželka ochorela na rakovinu
prsníka. Ja som sa následne na to rozviedol a môj syn po dovŕšení
plnoletosti prišiel bývať ku mne.
Potom som skúšal šťastie v
podnikaní, nie príliš s veľkým úspechom, pár rokov som opäť pôsobil v
školstve. Keď začala Gorila, prišiel som tam sprvu preto, lebo som chcel
konečne vykričať to obrovské bezprávie spôsobené na mne, roky som
bojoval, nebál som sa vládnej mafie, bol som ochotný ísť aj do
Štrasburgu, nebál som sa nadriadených, ani na generálnom, ani na
ministerstve, ale to bolo všetko. Vtedy to bolo ozaj nepriestrelné. Po
prvom alebo druhom raze všimol som si, že hnutie asi zanikne, potrebuje
zapálených ľudí, tak som sa pustil do toho už nie len so zámerom
vykričať celé to chrapúnstvo, ale začať aktivovať ľudí, ukázať im, že ak
nie ste pasívni, máte šancu prežiť, ukážete iným, že sa to dá! Sklamal
ma pred rokmi Lipšic, odvolal pred rokmi JUDr.Fábryho, bývalého
generálneho riaditeľa, poslal som mu otvorený list: Spomienka na
chrapúňov, alebo spomienka na vedenie rezortu väzníc, kde som popisoval
praktiky, ako funguje celý tento obludný systém, štát v štáte. Dostalo
sa mi od jeho tajomníka akurát pár fráz, ako sa všetko zmenilo, ako je
to už dobré, netreba re-kriminalizovať Ilavu, atď... po pár mesiacoch mi
tajomník poslal dôvetok, že sila je v odpúšťaní a následne na to, kvôli
Černákovi re-kriminalizovali Ilavu, ale to len v tomto prípade. Preto
som raz napísal, že Lipšic nemá morálne právo hovoriť do vývoja
spoločnosti. Keď sa jednalo o život Laurinca, kašľať na Ilavu, ale ak
išlo o Černáka, tak to už museli riešiť a pritom, ako som uviedol, to
bola len špička ľadovca. Tam neexistoval takmer nikto čistý, až na pár
výnimiek, ale to už sa netýkalo ich záujmov...
A kto chce spoznať
moje nadanie, tak v malej forme môže si pozrieť na
www.bandzone.cz/rokomarg moju staršiu tvorbu. Zatiaľ toľko, dalo by sa
veľa písať o podvodoch, o tom, ako GP zasielala sťažnosti aj GR priamo
riaditeľovi, aby si spravil poriadok a oni formálne chodili tam, veľa by
sa dalo popísať, tie tri roky sú po stovkách dní, bol som známy dokonca
až na ministerstve, ako som sa po čase dozvedel. Bol som hádam jediný
rebel, volali ma Partizán, Generál bez vojska, Sám vojak v poli. Ale
bojoval som a budem ďalej....!"
A nezabudnite 19/1/13...pokračujeme!!! Hlavy hore Slováci - ideme ďalej!!!
nie si sam veci sa deju ides s kozou na trh to je vzacne zachvilu to bude nutnost zmena pomerov stary svet sa ruca len to este nehlasi Durianova v TV narkoza nevadi myslim ze to robis dobre podporujem v plnej miere tvoje aktivity robim nieco podobne mozno na inych frontoch ale slovo st-bak a jeho potomkovia mi je trnom tiez .... ved cas ukaze
OdpovedaťOdstrániť